Metionín a homocysteín - je konzumácia mäsa skutočne príčínou kardiovaskulárnach chorôb?

Metionín je často nedostatkovou aminokyselinou v rastlinných zdrojoch, ale hlavne v prepočte na kalorickú hodnotu, keďže niektoré orechy a strukoviny ho majú v prepočte na váhu dosť. To síce môže byť jednou z príčin zníženej syntézy bielkovín (okrem iného), avšak jeho nadbytok môže, hlavne za určitých okolností, tiež spôsobovať niekedy až vážne problémy. Metionín, ako esenciálna aminokyselina sa v tele mení na cysteín v procese, kde medziproduktom je homocysteín. Nepremieňa sa však všetok (cca 60 % v pečeni), zvyšný homocysteín je potrebné zmeniť naspäť na metionín, čo sa deje pridaním metylovej skupiny (CH3). Jej darcom je folát (kyselina listová = vitamín B9) , pri čom ešte asistujú vitamíny B6 a B12. V prípade nedostatočného príjmu vyššie zmieňovaných vitamínov alebo mutácie (prípadne epigenetického vypnutia) na géne MTHFR dochádza k tejto premene buď obmedzene alebo vôbec, v závislosti či je mutácia iba na jednej alele (heterozygót) alebo na oboch alelách (homozygót). V tom prípade dôjde k hromadeniu homocysteínu v tele, čo má za následok celú sériu negatívnych efektov ako kardiovaskulárne problémy, neurodegeneratívne problémy atď. Všeobecne teda v tomto konkrétnom prípade pomôže zaistiť dostatočný príjem vitamínov B6, B9 a B12. Pri ľuďoch s mutáciou na géne MTHFR, čo sa odhaduje na cca 40 %, to však bude mať obmedzený (heterozygóti) alebo žiaden (homozygóti) efekt. V tom prípade existuje ešte možnosť využiť ako donora metylovej skupiny betain, ktorého dobrým zdrojom sú buď mäkkýše alebo červené repa či ovocie Go ji.

Čo sa týka príjmu metionínu, ľudia čo často jedia prevažne mäso a mliečne výrobky ho môžu mať až nadbytočné množstvo, keďže je jeho bohatým zdrojom. Čo za predpokladu nízkeho príjmu vitamínu B6, keďže tento získavame prevažne z rastlinných zdrojov, prípadne mutácie MTHFR, bude mať za následok hromadenie homycysteínu v organizme so všetkými s tým spojenými negatívnymi následkami. Tento efekt je aj jednou z príčin prečo sa prílišná konzumácia mäsa spája s kardiovaskulárnymi problémami a inými zdravotnými rizikami. Nie je to však vina mäsa ako takého, ale skôr individuálne genetické predispozície a celkový spôsob stravovania. Preto by mali títo ľudia dbať na dostatočný príjem B6 a aj betaínu, aby týmto možným následkom predišli. Dvaja ľudia, ktorí budú jesť rovnaké množstvo mäsa (všeobecne skôr s rovnakým príjmom metionínu), kde jeden bude mať nedostatočný príjem B9 a/alebo betaínu a bude mať mutáciu MTHFR a druhý ju mať nebude a bude ešte k tomu jesť dostatok B9 a/alebo betaínu, budú pociťovať diametrálne odlišný zdravotný dopad konzumácie mäsa. Prvý bude mať vážne zdravotné dopady, druhý bude veľmi dobre prosperovať. Podotýkam že toto tvrdenie sa vzťahuje na problematiku metionínu / homocisteínu, čo je iba jeden z mnohých efektov jedenia / nejedenia mäsa.

U vegetariánov a ešte viac u vegánov bude príjem metionínu prirodzene nižší, na druhej strane je tu riziko nízkeho príjmu vitamínu B12, čo taktiež negatívne ovplyvní odbúravanie homocysteínu. V prípade mutácie MTHFR môže rovnako pomôcť betain. Celkové množstvo homocysteínu bude však pravdepodobne nižšie v dôsledku nižšieho príjmu metionínu.

Netreba sa však metionínu ako takého báť, ako všetky ostatné aminokyseliny je potrebný a životne dôležitý. Pri jeho príliš nízkom príjme nebudeme mať pravdepodobne napríklad dostatok cysteínu, ktorý sa ďalej premieňa na glutathion (náš najdôležitejší antioxidant) a taurín, ktorý je takisto veľmi dôležitý pre množstvo dejov v tele.

Touto ilustráciou som chcel poukázať aj na fakt, že nie je správne sa zamerať iba čisto na tabuľkový príjem určitých látok, v tomto prípade aminokyselín, ale treba vnímať aj širšie súvislosti a individuálne odlišnosti a až celý tento súbor rozhoduje o konečnom výsledku. Treba prijímať čo najpestrejšiu stravu, kde budú všetky látky zastúpené v dostatočnom množstve a kvalite, ale aj chápať že existujú aj genetické, epigenetické nastavenia, ktoré sú vysoko individuálne a často zo zásadným vplyvom na celkový stav a fungovanie organizmu. Ďalším nemenej dôležitým faktorom môže byť aj stav tráviaceho ústrojenstva a črevnej mikroflóry, prípadne ďalšie. Ale o tom v niektorom ďalšom príspevku.